Na akej úrovni vedomia sa nachádzate?

Geniálnym spôsobom je v Mape vedomia prepojené rozumové pochopenie tohto sveta vibrácií a našich emócií. Pochopíte, prečo je dôležité pozitívne myslenie alebo skôr nastavenie. Negatívne myšlienky sú spojené s emóciou strachu. Mapa vedomia pomôže pochopiť emočné zmeny v reakcii na konkrétnu situáciu. Začnete si uvedomovať svoje reakcie a hlavne ich následnosť. To postupne umožní vedome riadiť svoje reakcie a tým výrazne znížiť stres. 

Zrkadielko, povedz že mi....

kryštáľová guľa tachyón.jpg
Čo skutočne znamená POZNAŤ SÁM SEBA? 

Poznať seba samého ako dobre vychovaného človeka, nie je to isté ako skutočne poznať SÁM SEBA.To skutočné JA, sám seba spoznám, ak budem pozorovať, čo robím s radosťou, ktorá vychádza zo srdca. Ak v tom budem skutočne úprimná k sebe samej.

 

Rozpoznať nakoľko je to úprimné je asi najťažšie. Sme „dobre vychovaní“ a naučili sme sa robiť veci tak ako sa „patrí“ a možno aj s radosťou. Často sa to vo víre života stane len niečím, čo musíme urobiť a robiť...lebo... A radosť, ktorú sa možno snažili nás naučiť, sa niekde cestou vytratila.(Otázka je, či sa dá radosť "naučiť"?)

To skutočné dokážeme skryť aj sami pred sebou.

To, čo skutočne s radosťou robíme, je vlastne našou podstatou, je poslaním, ktoré sme si ako duše priniesli do tohto života, do tejto inkarnácie.

Odlišný typ radosti cítim, keď urobím niečo v rámci naučeného, v rámci „úcty k starším, k rodičom“. „Mám radosť, lebo ma pochvália, lebo sa to niekomu bude páčiť.“

Úplne iný typ radosti je, keď môžem pomôcť človeku, ktorý to skutočne potrebuje, požiada ma o to. V tomto prípade sa spustí prúd energie, ktorý má liečivý efekt. A nielen ja, ale aj ten, kto tú radu, pomoc prijíma má veľmi príjemné pocity. Sú to pocity radosti zo srdca. No nie každý je schopný ich plne precítiť, pretože ich väčšinou dlhodobo potláčame. Práve preto je náročnejšie to rozpoznať. Treba ísť dovnútra, do hĺbky a z toho máme často strach. Pretože pocity radosti sú prekryté a potlačené pocitmi ublíženia, viny, „nemôžem si to dovoliť“ a pod.

Myslím si, že práve nájdením a rozpoznaním skutočnej radosti zo srdca, môže každý dospieť k podstate svojho poslania.

Zabrániť nám v tom môžu veľmi silno fixované pravidlá a presvedčenia, ktoré sme získali aj výchovou.

Toltéci to nazývajú „domestifikáciou“. Výchova nás naučí , čo sa smie a nesmie v našej rodine a spoločnosti, v ktorej vyrastáme a žijeme. Stačí sa presunúť do inej spoločnosti, rodiny a zistíme, že ich pravidlá sú odlišné. Tak ktoré pravidlá sú platné, pravdivé..? Čo je skutočnou PRAVDOU?

Ak počúvame svoje skutočné Ja, občas to vyzerá ako rebelstvo. Ukazujeme okoliu úplne odlišný spôsob správania, myslenia..., ktoré sa často stretáva s nevôľou až odporom, lebo „to sa nepatrí“... Ak nepodľahneme úplne spoločenskému tlaku, nakoniec zistíme, že sa dá okolie „prevychovať“ do určitej miery. V skutočnosti si len ustojíme svoje názory a okolie nemá inú šancu, len to prijať.

Problém nastáva, keď je okolo nás priveľa „domestifikovaných“ ľudí, alebo majú veľkú autoritu, moc nad nami (rodičia, učitelia..). vtedy nás dokážu „zlomiť“ a do určitej miery vtesnať do svojho sveta spoločenských pravidiel: „tak sa to patrí“.

Keby rodičia počúvali svoje deti, namiesto neustáleho usmerňovania a príkazov (lebo to vedia lepšie- sú starší..), veľa by sa naučili.

Deti prinášajú pravú podstatu ľudskej bytosti v pravej podobe.

A tá pravá podstata ľudskej bytosti sa volá bezpodmienečná láska.

LÁSKA BEZ PODMIENOK. SKUTOČNÁ LÁSKA.

Nie láska, ktorá si myslí, že dieťa – často už dospelé – potrebuje neustále našu pomoc a ochranu. Keď sa potkne a padne, musíme mu pomôcť vstať, lebo to samé nezvládne. Takáto láska vlastne oslabuje. Hovorí, že to samé nedokáže.

Veľa rodičov si myslí, že majú deti na celý život. Deti dostávame „požičané“ na výchovu..!?  Od 18-20 rokov sú z nich dospelí ľudia, ktorý majú právo sa rozhodovať, ale aj mať zodpovednosť za svoj život. A práve tú zodpovednosť im často rodičia neodovzdajú...

Zatiaľ asi všetky úžasné a geniálne vynálezy, umelecké diela, aj iné,  priniesli ľudia, ktorí sa vymykali štandardu, ktorí boli „rebelmi“.

Títo ľudia buď nestratili svoje skutočné Ja, alebo ho dokázali aj napriek výchove nájsť v sebe.

Prišli ku mne rodičia dospelého syna (43 r.), ktorí s ním majú veľké problémy. „Malé deti – malé problémy, veľké deti – veľké problémy.“  Poznáte to? Skutočne existujú „veľké deti“? (v tomto zmysle)  Skutočne majú „veľké deti“ =dospelí „poslúchať“ svojich rodičov?

Mali by skôr žiť svoj život podľa svojich predstáv, nie?

Lenže: ako sme preberali tento ich problém, zaznelo: „Boli sme na nich prísny, museli poslúchať, boli aj potrestaní..“ Poviete si, normálna výchova..

Takouto výchovou nám často, ešte v detstve rozbijú naše zrkadlo. Zrkadlo nášho Skutočného Ja. A veľa dospelých už potom nevie nájsť ani jeden kúsok z toho rozbitého zrkadla. Nevedia, čo ich baví, z čoho by skutočne mali radosť. Robia to, čo sa patrí a čo musia robiť. Nevedia si ani predstaviť, že by mali prácu zároveň aj koníčka. Ak potom nedokážu dlhodobo robiť niečo len preto, že musia, padajú do siete závislostí (unikajú).

Pamätám si, že v detstve som chcela byť učiteľkou. Takáto výchova mi tiež rozbila moje zrkadlo, no ja som si jeden malý kúsok nenechala vziať. Celú detstvo som bola a aj teraz som v určitom zmysle rebelom :-).

Samozrejme si pamätám, že som chcela byť učiteľkou v klasickom ponímaní. A práve to, že som si kúsok zrkadla nenechala vziať, vlastne prispelo k tomu, že nie som klasickou učiteľkou v škole. Vďaka tomu kúsku zrkadla som zostávala rebelom a moje najbližšie autoritatívne okolie ma do určitej miery zlomilo. Stiahla som sa do seba, ale zostal mi kúsok zrkadla. A vďaka nemu si dnes uvedomujem, že som učiteľkou, no učím úplne iný predmet. (A hlavne mimo konzervatívneho systému školstva – to by ma udusilo :-))

 

To zrkadlo, ktoré nám vlastne všetkým v detstve rozbili, má neobyčajnú vlastnosť. Je ako holografický obraz. To znamená, že každý jeden kúsok rozbitého zrkadla má v sebe – odzrkadľuje - celý obraz. Stačí nájsť jeden kúsok....

Ak chcú rodičia skutočne pomôcť dospelému synovi, môžu si spomenúť a pripomenúť mu, čo rád robil, keď bol malý. Na čo a s čím sa hral najradšej – tam je jeho podstata. Tam môže začať hľadať, čo ho baví, čo bude robiť skutočne s radosťou.

"Pomôžte mu nájsť jeho kúsok zrkadla a podporte ho v tom. Ak začnete veriť, vidieť v predstave, v duchu, že to dokáže – dáte mu najviac, čo môžete. Dáte mu istotu, že dokáže to, čo on chce! "                                                                                            

S láskou,  

Lívia Mészárosová

 

Ak očakávanie nahradí VĎAČNOSŤ
a strach nahradí LÁSKA,
všetko sa môže stať a aj sa STANE!

Pomáham svojim klientom pochopiť, ako súvisí ich život a situácie so zdravotným stavom. Spoločne nájsť program na uzdravenie a udržanie ich zdravia prírodnou cestou.Učím klientov vnímať svoju intuíciu, počúvať ju a konať podľa nej.

 

Lívia Mészárosová 

Terapeut, intuitívny kouč, lektor

Lívia je pre mňa nielen liečiteľka, ale aj psychológ, spovedník, terapeut, mediátor, kouč či učiteľ v jednej osobe. Niekto, kto vám nielen pomôže utíšiť akútnu fyzickú bolesť, či iné trápenie, ale zároveň pomôže objaviť v sebe samoliečivú silu a vnútorné zdroje na uskutočnenie pozitívnych zmien v živote a vo vzťahoch. ...celý text

Mgr. Lenka Vargová Mediátorka, www.mediatorvargova.sk

Na akej úrovni vedomia sa nachádzate?

Môže sa to každú chvíľu meniť. Na ktorej úrovni chcete zostávať najdlhšie? Dá sa to naučiť a natrénovať. Stiahnite si Mapu vedomia a zamyslite sa ...

 

Tieto stránky používajú cookies.
Prehliadaním týchto stránok s používaním cookies súhlasíte.